Publikované pred 9 mesiacmi: 24.07.2012 / Peter Uhrík, čítaní: 543
Ako zástupca jedného z komerčných dátových centier by som mal povedať, že nie. Nie je to však pravda za každých okolností, hoci väčšinou áno. Budeme trochu počítať a uvidíme.
Na približné porovnanie TCO pri výstavbe vlastného dátového centra a pri použití komerčného dátového centra použijeme jednoduchý príklad. Zvolil som porovnanie dátových centier pre výpočtový výkon reprezentovaný 20 rackmi (každý so spotrebou 5 kW). Takáto konfigurácia už reprezentuje spoločnosť s vysokými a vyhranenými požiadavkami na dátové centrum. Porovnanie TCO pre menšie riešenia bude uvedené v závere článku.
Z finančného pohľadu sme rozdelili analýzu na dve hlavné časti - prevádzkové a kapitálové výdavky. Pri výpočte prevádzkových nákladov je použitá približná minimálna mzda 330 EUR (445 EUR - superhrubá mzda).
Na osadenie 20 rackov vrátane technológií a dopravných ciest treba počítať s plochou približne 100 m2 (IT plocha, priestory na chladiace technológie, priestory na UPS a ďalšie elektrické zariadenia, priestor pre strážnu službu, priestory na dieselové agregáty a palivové hospodárstvo). Táto plocha môže byť prenajatá alebo v prípade vlastných priestorov môže viazať miesta potrebné na vlastné aktivity. Preto treba do kalkulácie započítať cenu nájmu priestoru.
Náklady na energiu a na chladenie sú jednoznačne najväčšie a najdôležitejšie položky pri výpočte celkových nákladov. V princípe funguje pravidlo, čím vyššia efektivita chladiacich technológií, tým vyššia prvotná investícia do technológie. Táto efektivita vrátane ďalších strát energie na transformátoroch, UPS, chladení a energetických cestách sa vyjadruje koeficientom PUE (Power Usage Effectivness), ktorý dáva do pomeru celkovú spotrebovanú energiu a čistú spotrebovanú energiu meranú na serveroch. Ak napríklad na 100 kWh čistej odobratej energie na serveroch treba dodať spolu 170 kWh energie, ktorú spotrebujú servery, chladenie a straty, PUE je 1,7. V kvalitných veľkých dátových centrách poslednej generácie sa PUE pohybuje v rozmedzí 1,4 až 1,6; pri menších, prípadne starších dátových centrách v rozmedzí 1,7 až 2; pri jednoduchších a lacnejších centrách v rozmedzí 2 až 3. Na porovnanie sú v tabuľke použité hodnoty 1,5 a 1,7.
Mesačné prevádzkové náklady v číslach
Takisto treba spomenúť, že veľké dátové centrá nakupujú elektrickú energiu v zásade omnoho lacnejšie ako mnohé iné organizácie. Preto sa v príklade uvádza rozličná cena za 1 kWh. Mimochodom, viete, za koľko nakupuje vaša spoločnosť v priemere 1 kWh? Z tabuľky vyplýva, že je to jeden z najkľúčovejších parametrov na výpočet celkového TCO. Úhrnná mesačná spotreba modelového riešenia je totiž: 5 kW * 20 rack * 24 hodín * 30 dní = 72 000 kWh.
Pri riešení s uvedeným výkonom je už vysoký predpoklad, že treba zabezpečiť nonstop dohľad nad funkčnosťou technológií dátového centra a pri súčasnej hodnote dát aj nonstop zabezpečenie strážnou službou. Minimálna výška mzdových nákladov je uvedená v tabuľke. Skratka FTE (Full Time Equivalent) vyjadruje minimálny nutný počet pracovníkov na zabezpečenie nepretržitej prítomnosti.
Ďalšia dôležitá položka je zabezpečenie pravidelných revízií zariadení a ich údržby. Tu môžeme počítať s ročnými nákladmi vo výške minimálne 5 % obstarávacej hodnoty.
Pri prevádzke dátového centra vzniká aj množstvo ďalších prevádzkových nákladov, ktoré však pre potreby tohto článku už nebudeme vyčísľovať. Patria sem napríklad náklady na prevádzkový manažment, bezpečnostného manažéra, nepredvídané prevádzkové problémy a podobne.
V prípade, že spoločnosť zvažuje možnosti buď postavenia vlastného dátového centra, alebo využitia komerčného centra, do porovnania investičných nákladov vstupujú iba náklady na strane spoločnosti. Všetky investičné náklady na strane komerčného dátového centra sú už pokryté v cene nájmu.
Ďalej uvedené ceny sú stanovené klasifikovaným odhadom. Pre každé technologické a architektonické riešenie sa môžu líšiť. Mali by sa však pohybovať rádovo v porovnateľných číslach.
Pri výpočtoch sú použité odhady s redundanciou N+1, čo v skutočnosti znamená, že každá použitá technológia má aspoň jednu zálohu pre prípad zlyhania. Ak napríklad budú použité 3 jednotky chladenia, každá s výkonom 40 kW (spolu 120 kW), treba mať ešte jednu nachystanú v zálohe pre prípad, že by sa jedna pokazila alebo by sa musela vykonať údržba.
Špecifikom je aj samostatný hasiaci systém na báze inertných plynov. Automatické vodné hasenie, bežne používané v kancelárskych budovách, je v dátovom centre nepoužiteľné.
Úhrnné TCO sa počíta na 10 rokov. Hlavný dôvod je to, že doba postupného zastarávania technológií je práve 10 rokov. Efektivita a spoľahlivosť technológií sa v čase veľmi vyvíja a z vývoja na trhu dátových centier je obdobie 10 rokov ideálne obdobie na reálne kalkulácie TCO.
Z uvedených čísel vyplýva niekoľko zaujímavých záverov:
1. Už prevádzkové náklady v kvalitnom komerčnom dátovom centre môžu byť podstatne nižšie ako pri prevádzkovaní dátového centra vo vlastných priestoroch.
2. Dva hlavné parametre nákladov sú cena elektrickej energie a PUE. Z dlhodobého pohľadu sa dá predpokladať zvyšovanie cien elektrickej energie, a teda aj prehlbovanie uvedeného rozdielu v prospech moderných a efektívnych dátových centier.
3. V prípadoch, že spoločnosť má vynikajúce ceny elektrickej energie a zainvestuje do efektívneho chladenia, UPS a ďalších častí energetickej sústavy, možno sa vyrovnať prevádzkovým nákladom komerčných dátových centier. Treba však vynaložiť nemalé investície v stovkách tisícov EUR. V tomto prípade je už otázkou skôr voľný kapitál a, samozrejme, personálna politika, pretože na prevádzku je nevyhnutné udržiavať primeraný počet zamestnancov.
A ako je to so spoločnosťami, ktoré majú povedzme 1 až 3 racky? Prípadne len niekoľko serverov?
V takýchto prípadoch sa dá predpokladať, že PUE bude ešte vyššie (napríklad 2,5) a nákupná cena energie sa môže hýbať ešte vyššie ako v modelovom príklade (napríklad 0,17). Za takýchto okolností predstavuje umiestnenie firemných technológií so spotrebou 3 kW a viac okamžitú úsporu prevádzkových nákladov len z rozdielu cien energií. Samozrejme, tieto firmy môžu využívať výhody bezpečnosti a uptimu najkvalitnejších dátových centier v republike.
Jedinou otázkou ostáva, ktoré technológie môžu byť dislokované a ktoré musia ostať v priestoroch spoločnosti. To je však už téma na iný článok.
Peter Uhrík
Autor pracuje ako obchodný riaditeľ,
dátové centrum Datacube
Zdroj: Infoware 6-7/2012