Pripájanie vzdialenej pracovnej plochy II. - 18. časť

V tejto časti seriálu opíšeme proces pripojenia vzdialenej pracovnej plochy medzi dvoma počítačmi s nainštalovaným Linuxom. Na tento účel použijeme systém VNC, ktorý v prostredí Linuxu plní podobnú funkciu ako použitie terminálových služieb a aplikácie rdesktop, ktorú sme charakterizovali v predošlej časti seriálu.

VNC (http://www.realvnc.com)
VNC – Virtual Network Computing – je komunikačný systém určený na pripájanie vzdialených pracovných plôch medzi počítačmi s nainštalovaným Linuxom (ale aj inými OS), ktorý pozostáva zo serverovej a klientskej časti. Serverovú časť možno porovnať s terminálovými službami poskytovanými Windows, klientsku časť zasa s aplikáciou rdesktop, ktorej použitie sme opísali v predchádzajúcej časti seriálu.

Použité prostredie
Na vysvetlenie postupu pripojenia vzdialenej pracovnej plochy medzi počítačmi s nainštalovaným OS Linux použijeme dva hardvérovo aj softvérovo rozdielne počítače s nainštalovaným OS Linux Fedora Core (bežná pracovná stanica) a OS Linux Kubuntu (notebook). Čo sa týka spomínaných distribúcií, sú tu uvedené iba pre informáciu, nemajú nijaký vplyv na opisovaný proces pripojenia pracovnej plochy.

Počítač, na ktorom bude nainštalovaný a spustený server, bude pomenovaný pc1001, adresa IP je 192.168.58.137. Počítač, z ktorého sa budeme na tento „server“ pripájať, bude pomenovaný marek-laptop, jeho adresa IP je 192.168.58.100. Uvedené počítače prepojíme bežnou lokálnou počítačovou sieťou. Pre doplnenie uvedieme, že do prenosovej cesty medzi uvedené počítače nie je postavený nijaký firewall ani iné zariadenie, ktoré by mohlo ovplyvniť proces nadviazania sieťového spojenia.

Server
Funkciu terminálových služieb v pôvodnom Windows nahrádza aplikácia vncserver. Možno ju nainštalovať priamo počas inštalácie Linuxu. Pokiaľ sme tak neurobili, môžeme ju kedykoľvek doinštalovať pomocou používaného manažéra balíčkov, napr.:

yum install vncserver

Pretože aplikácia vncserver na svoju prácu využíva štandardný port 5901 a keďže je pravdepodobné, že v našom Linuxe používame firewall, ktorý zakazuje používanie tohto portu, musíme upraviť pravidlá, ktorými sa náš firewall riadi. Vykonáme to pomocou nasledujúcich príkazov:

iptables -I INPUT -p tcp --destination-port 5900:5905 -j ACCEPT
iptables-save > /etc/sysconfig/iptables

Uvedenými príkazmi „otvoríme“ porty v rozsahu 5900 – 5905 a akceptujeme prevádzku TCP uskutočňovanú cez tieto porty, čím umožníme prípadným záujemcom používajúcich klienta VNC nadviazať spojenie s naším serverom.

Výpis pravidiel firewallu, ktorých súčasťou by malo byť naše nové pravidlo, uskutočníme príkazom:

iptables -L

Mali by sme dostať výstup podobný tomu nasledujúcemu:

Na treťom riadku uvedeného výpisu možno nájsť novo vytvorené pravidlo, ktorý zabezpečíme, aby firewall akceptoval prevádzku na zadaných portoch a umožnil tým pripojenie klienta k serveru.

Po týchto krokoch možno naštartovať aplikáciu vncserver jednoduchým príkazom:

vncserver

Na obr. 1 je zobrazený výstup po vykonaní príkazu vncserver. Ten nám hovorí, že na počítači pc1001 bol naštartovaný nový X server, tzv. Xvnc server, ktorý ponúka svoju obrazovku (display) č. 1. Jednoduchým príkazom

service vncserver status

možno získať stav spustenej aplikácie vncserver. Podľa obrázka možno skonštatovať, že server pracuje bez problémov a čaká na požiadavky zadané klientom. Z obr. 1 sa dá takisto vyčítať, že činnosť VNC servera bude zaznamenávaná a ukladaná do súboru /root/.vnc/pc1001:1.log.

Po úspešnom naštartovaní VNC server začne zaznamenávať všetky dôležité správy o svojej činnosti a bude ich ukladať do uvedeného logovacieho súboru. Na obr. 2 je zobrazený obsah logovacieho súboru. Podrobným preštudovaním tohto obsahu možno získať nasledujúce informácie:

 VNC server bol úspešne spustený a sleduje port č. 5901, na ktorom sa môžu vyskytnúť požiadavky na nadviazanie spojenia VNC, resp. port č. 5801, na ktorom sa môžu vyskytnúť požiadavky na spojenie HTTP,
 v konkrétnych dňoch a daných časoch bolo zaznamenané úspešné prihlásenie (prípadne odhlásenie) z počítača s adresou IP 192.168.58.100.

Klient
Vo funkcii klienta VNC servera vystupuje aplikácia vncviewer. Tá svojím správaním pripomína aplikáciu rdesktop. Nenadväzuje však spojenie s terminálovými službami Windows, ale hľadá príslušný VNC server, ktorý žiada o konektivitu a, samozrejme, o pripojenie pracovnej plochy.

Inštaláciu aplikácie vncviewer (pokiaľ ju ešte nemáme v systéme nainštalovanú) vykonáme podobne, ako sme inštalovali aplikáciu vncserver. Na to môžeme využiť možnosti používaného manažéra balíčkov a zadať napr. tento príkaz:

yum install vncviewer

Požiadavku na nadviazanie spojenia zašleme pomocou jednoduchého príkazu:

vncviewer 192.168.58.137:1

Uvedeným príkazom zadáme aplikácii vncviewer úlohu nadviazať spojenie s VNC serverom bežiacim na počítači s adresou IP 192.168.58.137 a pripojiť obrazovku č. 1 Xvnc servera. Aplikácia vncviewer sa snaží pri svojej činnosti pristúpiť na port, ktorý sleduje VNC server, v tomto prípade je to port č. 5901. Pokiaľ nebude tento port „otvorený“, aplikácia vncviewer nebude schopná sprístupniť vzdialenú pracovnú plochu. Ďalším predpokladom úspešného spojenia je zadanie správneho prihlasovacieho mena a hesla. V opačnom prípade, tak ako to bolo pri nadväzovaní spojenia s OS Windows, bude žiadosť o poskytnutie pracovnej plochy zamietnutá.

Obr. 3 obsahuje výpis informácií, ktoré poskytne aplikácia vncviewer po svojom spustení. Na začiatku možno vidieť informáciu o úspešnej autentifikácii na počítači (serveri) pc1001. Tú dopĺňajú ďalšie informácie, týkajúce sa najmä počtu používaných farieb, ktoré bude možné využiť pri práci s pripojenou pracovnou plochou.

Aplikácia vncviewer po úspešnom naštartovaní vytvorí pracovné okno, do ktorého pripojí pracovnú plochu vzdialeného počítača (obr. 4). V tomto okne automaticky spustí terminál, prípadne ďalšie aplikácie v súlade s konfiguráciou VNC servera a čaká na ďalšie pokyny. Z priloženého obrázka môžeme vidieť, že sme pripojili pracovnú plochu počítača s názvom pc1001, na ktorom sme automaticky prihlásení ako superpoužívateľ root. Je samozrejmé, že prihlasovacie údaje a pravidlá prihlasovania možno kedykoľvek zmeniť, a to na strane VNC servera. Je nepravdepodobné, že bežný používateľ bude pripájať vzdialenú pracovnú plochu ako superpoužívateľ. V našom prípade však ide iba o ukážku práce so systémom VNC, takže budeme pracovať pod týmto účtom.

Každému používateľovi Linuxu v tomto momente napadne, že existenciou spojenia na vzdialený počítač, pripojením jeho pracovnej plochy so spusteným terminálom možno následne spustiť akúkoľvek aplikáciu nainštalovanú na vzdialenom počítači. My si podobne, ako sme to urobili v predošlej časti seriálu, spustíme prehliadač diskového priestoru a vybraný textový editor.

Keďže v okne aplikácie vncviewer máme spustený terminál, nie je zložité zadať doň príkaz mc, ktorým spustíme prehliadač diskového priestoru Midnight Commander, a príkaz oowriter, ktorým spustíme textový editor OpenOffice.org Writer (obr. 5).

V tomto okamihu môžeme so spustenými aplikáciami pracovať, akoby sme pracovali lokálne na vzdialenom počítači.

Systém VNC možno s výhodou použiť na vzájomné pripájanie vzdialených pracovných plôch počítačov s nainštalovaným Linuxom. Základné okno aplikácie vncviewer je síce strohé, ale plnohodnotne plní svoju úlohu. Vo vytvorenom okne možno spustiť ktorúkoľvek aplikáciu nainštalovanú na vzdialenom počítači. Je samozrejmé, že rýchlosť spojenia je závislá od rýchlosti sieťového prepojenia daných dvoch počítačov. Platí všeobecne známe pravidlo, že s klesajúcou prenosovou rýchlosťou klesá rýchlosť práce s pripojenou pracovnou plochou. V prípade výpadku sieťového spojenia sa znemožní práca s pripojenou plochou.

Naopak, v prípade kvalitného a rýchleho spojenia môžeme dosiahnuť výsledky porovnateľné s kvalitou a rýchlosťou, ktorú by sme dosiahli, keby sme pracovali fyzicky so vzdialeným počítačom.

Nabudúce…
V nasledujúcej časti seriálu budeme pokračovať v predstavovaní sieťových aplikácií, ktoré možno využiť pri každodennej práci s OS Linux. Povieme si niekoľko užitočných informácií o tzv. RSS feedoch. Ukážeme si, ako načítavať informačné bloky RSS, aké je ich praktické využitie, a predstavíme vám ich najzaujímavejšie vlastnosti.

Zdroj: Infoware