
Publikované pred rokom: 27.10.2010 / Peter Hucík, čítaní: 3387
Tradičné IDF, každoročná megaakcia spoločnosti Intel, sa konalo aj tento rok v San Franciscu. Mikročipový gigant už pravidelne zvykne počas tejto akcie informovať spriaznených vývojárov a médiá o pokroku spoločnosti. A pritom sa nezameriava len na nové produkty pripravované v horizonte mesiacov, ale často umožní nazrieť aj do oveľa vzdialenejšej budúcnosti. Intel predsa patrí k spoločnostiam, ktoré majú budúcnosť výpočtovej techniky v rukách a majú moc zmeniť beh nášho každodenného života. V tomto článku sa pozrieme na to, aké vízie boli predstavené tento rok.
Sandy Bridge
Hlavná téma IDF bola, samozrejme, pripravovaná generácia procesorov Core. Sprvu nás veľmi miatlo použité označenie 2nd Generation Core Processor. Vraveli sme si, že druhou generáciou architektúry Core predsa boli Core 2. A od nich sme sa už posunuli cez Nehalem a Westmere o ďalšie dve generácie. Neskôr však vysvitlo, že ide viac-menej o nové modelové označenie. Ako vidíte v tabuľke, novinky ponesú takmer rovnaké názvy ako predchodcovia, teda napríklad Core i7, zmenou bude len dvojka na začiatku číselného označenia.
Najdychtivejšie sa očakávali informácie o architektúre týchto čipov. Naši čitatelia z predošlých článkov o IDF už veľmi dobre vedia, že ponesie názov Sandy Bridge. Vo vývojovom systéme Intelu, známom ako „Tik-Tak“, ide o fázu „Tak“, teda opätovné využitie 32-nanometrového výrobného procesu, zavedeného minulý rok architektúrou Westmere. Pre Intel je však Sandy Bridge z istého pohľadu krok do neznáma, prvýkrát totiž budú jeho procesory na jednom kuse kremíka obsahovať tradičné výpočtové jednotky aj grafické jadro. A nielen to, samozrejme, nebude chýbať pamäťový radič ani radič PCI-Express. Ako tvrdí Intel, Sandy Bridge obsahuje na jednom čipe všetko, čo bežné PC potrebuje. Je to trochu zveličené tvrdenie, predsa len nejde o riešenie System-On-Chip (SoC), ale pekne opisuje smer, ktorým sa poberá vývoj procesorov – integráciu čoraz viac funkcií priamo v centrálnej výpočtovej jednotke.
Nebudeme už ďalej napínať a prezradíme, aké zlepšenia Sandy Bridge prinesie medzi procesory. Najvýraznejšia zmena pre Intel je implementácia úplne novej zbernice typu Ring (prsteň, akoby v kruhu okolo pamäte cache), s ktorou zrejme počítajú do budúcnosti pre jej schopnosť jednoducho škálovať s prechodom na väčší počet jadier a špecializovaných jednotiek v procesore. Výpočtové jadrá sa príliš nezmenili. Zmenili sa drobnosti, ako je nová pamäť cache pre inštrukcie microop, opäť bola zdokonalená i predikčná jednotka.
Z hľadiska čistej výpočtovej sily je Sandy Bridge mierna evolúcia, nie skok vpred. Očakávať môžeme nárast výkonu o 10 až 30 % na jadro s tým, že hlavné zmeny sa diali mimo jadier. Napríklad v spôsobe implementácie integrovaného GPU. To je odteraz ďalšou jednotkou procesora a v čipe rovnakým spôsobom ako jadrá pristupuje k prostriedkom, ako je cache, rovnako sa s procesorom delí o Turbo a musia sa spolu zmestiť do danej obálky TDP. Nová generácia Turba teda dokáže sledovať nielen tepelnú produkciu jadier procesora, ale i grafiky a obe jednotky potom môže adekvátne v reálnom čase taktovať. Po novom si procesor dokonca dovolí občas vyskočiť nad hranicu TDP, ak je to vzhľadom na nárazovú potrebu výkonu a momentálnu teplotnú situáciu výhodné. Grafické jadro prešlo dosť závažným prekopaním a dosahuje až dvojnásobok výkonu oproti implementácii v čipoch Clarkdale a Arrandale (pritom v nich integrované GPU „GMA HD“ nebolo vôbec zlé, práve naopak). Budú existovať dva výkonové stupne integrovaného GPU – so šiestimi a s dvanástimi výpočtovými jednotkami (Execution Units, teda EU). Verzie so šiestimi EU nájdete len v low-end desktopových modeloch, 12 EU verzie budú mieriť do notebookov a high-end desktopových procesorov. Číslo sa môže zdať pomerne malé, no netreba zabúdať, že výkon na každú jednotku sa zhruba zdvojnásobil, GPU má prístup do L3 cache a vlastne aj oveľa vyššie frekvencie a Turbo, takže aj výkon verzie so 6 EU bude podstatne vyšší než pri GMA HD. Na IDF Intel predviedol, že výkon nového GPU stačí na plynulé hranie StarCraftu II, čím úspešne umlčal kritikov.
Vedľa grafického jadra je v procesore (stále v jedinom kuse kremíka) integrovaná aj jedna zaujímavá novinka – Media Engine. Táto jednotka má za úlohu akcelerovať dekódovanie a kódovanie videa, pričom každý z krokov sa vykonáva plne hardvérovo akcelerovane. Intel ukázal kódovanie full HD videa do zmenšeného formátu pri rýchlosti kódovania 400 snímok za sekundu, čo v podstate doháňa rýchlosť kódovania cez grafické karty.
Jedna z nevýhod čoraz väčšej integrácie do procesora je stále zložitejšie pretaktovanie. V prípade Sandy Bridge už bude v zásade nemožné, pokiaľ ho neumožní sám Intel. Ten, samozrejme, nechce prísť o podiel trhu tvorený nadšencami, preto bude pokračovať vo vydávaní modelov s prívlastkom K, označujúcim odomknutý multiplikátor. Druhý spôsob taktovania – cez základnú frekvenciu BCLK – už nepripadá do úvahy jednoducho preto, že procesor má priamo integrovaný generátor BCLK, a tak používateľ nemá k jej nastaveniu prístup. Ak teda náhodou nevymyslia nejaký systémový háčik výrobcovia dosiek, budeme pretaktovávať len vopred odomknuté procesory. Alebo na taktovanie zneužijeme Turbo, ktoré by teoreticky mohlo umožniť napevno prepnúť procesor do zrýchleného režimu. Viac sa dozvieme v januári, keď by procesory s architektúrou Sandy Bridge mali doraziť na trh.
Kompletnú verziu článku nájdete v aktuálnom, októbrovom vydaní PC REVUE >>
Zdroj: PCR Redakcia
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:55:21
Dĺžka:00:07:11