
Publikované pred rokom: 29.12.2010 / František Urban, čítaní: 3585
Dajte zbohom IGP a lacným grafickým kartám
Už mnoho rokov panuje v oblasti počítačov situácia, keď sa používateľ rozhoduje medzi integrovaným grafickým čipom na základnej doske a samostatným riešením v podobe grafickej karty. Pokiaľ počítač využívate len na kancelársku prácu, postačí integrovaný čip. Ak ide o domáce multimediálne centrum, ktoré vyžaduje akceleráciu HD videa, vhodným adeptom sú grafické karty z najlacnejšieho segmentu. V prípade, že počítač slúži aj na hranie náročných hier či prácu s pokročilými aplikáciami na 3D grafiku a distribuované výpočty, siaha sa už po výkonných grafických kartách vo vyšších cenových hladinách. Všetko však už bude onedlho inak. Dvaja najväčší výrobcovia procesorov – Intel a AMD – uvádzajú na trh procesory s integrovaným grafickým jadrom. V najbližšej budúcnosti ho bude obsahovať už každý nový procesor, a tak trh s integrovanými čipmi a lacnými grafickými kartami s najväčšou pravdepodobnosťou prestane existovať.
Situácia na poli čipových súprav základných dosiek sa za posledných pár rokov výrazne mení. Koncepcia základnej dosky, pri ktorej boli hlavnými riadiacimi čipmi severný a južný mostík, sa postupne vytráca a úlohu prvého menovaného preberá procesor. V klasickej podobe severný mostík zabezpečuje komunikáciu základnej dosky a procesora, obsahuje radič operačnej pamäte, integrovaný grafický čip (IGP), prepojenie so zbernicou samostatnej grafickej karty a spojenie s južným mostíkom. Má teda na starosti komunikáciu s najrýchlejšími súčasťami počítača. Naproti tomu južný mostík obsahuje radiče tých pomalších súčastí, ako sú napríklad radiče pevných diskov, mechaník, integrovanej zvukovej karty a USB. Určitý zlom v tejto koncepcii nastal v roku 2003, keď spoločnosť AMD uviedla na trh 64-bitové procesory Athlon 64 (ClawHammer) s vlastným radičom operačnej pamäte. Zo severného mostíka sa teda definitívne stratil a procesor s operačnou pamäťou komunikoval priamo. AMD tento systém už odvtedy neopustilo a používa ho na svojich procesoroch doteraz. Konkurenčný Intel sa tejto koncepcii niekoľko rokov vyhýbal, pričom aj na procesoroch Core2 šiel klasickou cestou. Zmena nastala až s príchodom architektúry Nehalem v roku 2008. Konkrétne išlo o procesory Core i7 (Bloomfield) pre päticu LGA1366, ktoré podobne ako procesory AMD obsahovali radič pamätí. To však nebolo všetko. V roku 2009 sa objavili na trhu CPU s kódovým názvom Lynnfield, určené pre päticu LGA1156 (Core i3, i5 aj i7), ktoré okrem radiča pamäte obsahovali aj priame spojenie so zbernicou PCIE pre grafickú kartu. Čipová súprava sa teda ešte viac zjednodušila, pričom severný mostík z dosky prakticky úplne zmizol. Zostal na nej len PCH (Platform Controller Hub), ktorý je koncepčne zhodný s južným mostíkom, plní jeho úlohu a je prostredníctvom zbernice DMI priamo spojený s procesorom.
Začiatkom tohto roka prišiel ďalší krok. Intel prešiel v oblasti CPU na 32 nm výrobný proces, pri ktorom do procesorov Core i3 a Core i5 (Clarkdale) osadil aj integrované grafické jadro. V konečnom dôsledku teda za severným mostíkom definitívne zatvoril veko. Na tomto mieste však treba povedať, že koncepčne ide ešte len o určité provizórne riešenie. Grafický čip v skutočnosti nie je priamou súčasťou procesora. CPU existuje samostatne, pričom je spoločne so samostatným grafickým jadrom uzavreté v jednom puzdre, tak ako to môžete vidieť na obrázku. Kým časť CPU je vyrobená 32 nm technológiou, „prilepený“ grafický čip je postavený na 45 nm výrobnom procese, pričom ide o upravené IGP Intel GMA X4500HD (s podporou DirectX 10). V prípade Core i3 je taktované na 733 MHz a pri drahších Core i5 na 900 MHz. Aj to sa však v najbližšom čase zmení. Spoločnosti AMD a Intel už onedlho uvedú na trh svoje prvé prírastky v podobe skutočných hybridných procesov kombinujúcich funkcie CPU a GPU. Pozrime sa teda na to, čo nás v blízkej budúcnosti čaká na poli tejto zaujímavej symbiózy.
AMD Bobcat a Llano
V roku 2011 predstaví AMD dve celkom nové architektúry procesorov. Pre nižší cenový a výkonový segment to budú procesory s architektúrou Bobcat a pre ten vyšší architektúra Buldozer. V oboch prípadoch ide o hybridné CPU, pri ktorom je GPU priamo súčasťou architektúry procesora. AMD toto spojenie označuje ako APU, teda Accelerated Processing Unit (akcelerovaná procesorová jednotka), pričom nadchádzajúce produkty sú marketingovo prezentované pod označením AMD Fusion (fúzia). Cieľom Bobcatu sú prioritne netbooky a notebooky. AMD sa pri tejto architektúre sústredilo na nízku spotrebu a veľmi malé rozmery. Prvý procesor z tejto rodiny má kódové označenie Ontario, pričom sa objaví hneď na začiatku budúceho roka a bude priamou konkurenciou pre Intel Atom. Pôjde o dvojjadrový 64-bitový procesor s podporou virtualizácie a inštrukcií SIMD SSE1, SSE2, SSE3, SSSE3 a SSE4A. Jeho priamou súčasťou bude integrované GPU z rodiny Radeon 5000, vďaka čomu bude podporovať technológie DirectX11 (vrátane DirectCompute), OpenCL a akceleráciu HD videa. Tento drobček, menší ako jednoeurová minca, sčerí pomerne statické hladiny netbookov, ktoré sú doposiaľ pevne pod kontrolou Intel Atomu. Samotný Atom nikdy nebol cielený na výkon, čo dokazuje aj to, že Intel ho koncipoval ako tzv. In-order processors (procesory tohto typu sa objavovali v časoch prvých Pentií), kde sú inštrukcie spracúvané v poradí, v akom do procesora dorazia z pamäte. To síce umožňuje malé rozmery a nízku spotrebu procesora, na druhej strane to však znamená aj jeho veľkú náchylnosť na zahltenie dátami. Naproti tomu ostatné procesory súčasnosti vrátane nadchádzajúceho Ontaria používajú Out of Order Execution. Namiesto čakania začnú vykonávať ďalšie inštrukcie v poradí a k pôvodnej úlohe sa vrátia, len čo k nej dáta dorazia. Výsledkom je teda podstatné zvýšenie výkonu. Pre Ontario sa predpokladá maximálna spotreba 8 až 9 W, ktorá je síce väčšia ako v prípade Atomu, no pri ňom treba ešte prirátať spotrebu IGP, teda integrovaného grafického čipu Intel GMA 3150 v čipovej súprave. Netreba pritom pripomínať, že technologicky tento starý grafický čip Intelu výrazne zaostáva za tým, čo prináša integrované jadro Ontaria, založené na Radeonoch radu 5000 (napríklad akceleráciu videa).
Pre klasické notebooky v najlacnejších cenových hladinách uvedie AMD začiatkom budúceho roka na trh výkonnejšiu verziu tohto čipu, známu pod označením Zacate. Ide rovnako o dvojjadrový čip architektúry Bobcat, ale oproti Ontariu sa bude prezentovať vyššími pracovnými frekvenciami, a teda aj výkonom. Spotreba síce stúpne, no iba na veľmi dobrých 16 až 18 W (v maxime), takže na svoje si prídu priaznivci vysokej výdrže na batériu. Výkon integrovanej grafickej časti by mal byť na úrovni Radeonov 5450 až 5500. Notebooky v strednej cenovej hladine sa svojho procesora AMD Fusion dočkajú v polovici roka 2011, keď na trh dorazí CPU s kódovým označením Llano. Na rozdiel od prvých Bobcatov (40 nm) pôjde o prvý procesor AMD postavený na 32 nm výrobnom procese. Koncepčne ide o značne upravený Athlon II s integrovaným grafickým jadrom so štyrmi stovkami stream
procesorov (Bobcat ich má 80). Bude teda na úrovni GPU Radeon 5500/5600. ou už Integrovaný radič PCIE a DDR3 (1600 MHz) sú samozrejmosti. Llano sa okrem notebookov pravdepodobne objaví aj v najlacnejších stolových počítačoch.
Intel Sandy Bridge a
Ivy Bridge
Nové procesory na budúci rok chystá, samozrejme, aj Intel. Hneď začiatkom roka nás čaká
architektúra Sandy Bridge, ktorá prinesie ďalší evolučný krok
procesorov Core. Základné označenia sa nezmenia, stále pôjde o
Intel Core i3, i5 a i7, keďže však pôjde o ich druhú generáciu, budeme si na ich osadenie musieť prichystať nové základné dosky. Konkrétne pôjde o
dosky s päticami
LGA 1155 (ktoré sú nástupcom
LGA 1156) a LGA 1356 (ako náhrada za
LGA 1366). Procesory sa objavia vo variantoch pre klasické počítače a aj notebooky. Podobne ako predchádzajúca
architektúra Intelu je aj Sandy Bridge postavená na 32 nm výrobnom procese, kým však staršia generácia pozostáva zo samostatného 32 nm CPU a 45 nm GPU v jednom puzdre, tá nová prináša už hybridnú architektúru, pri ktorej je CPU a GPU súčasťou jediného čipu.
Intel Sandy Bridge bude spoločne s Bobcatom od AMD predstavovať prvú vlnu natívnych hybridných procesorov. Aj keď prídu na trh spoločne, nie sú priamymi konkurentmi. Ako sme už spomenuli, procesory Ontario a Zacate z architektúry Bobcat budú určené hlavne pre netbooky a najlacnejšie notebooky. Skutočným konkurentom Sandy Bridge je tak až 32 nm Llano, ktoré však môžeme očakávať až v lete. Ak sa Llano na
Sandy Bridge výkonovo nedotiahne, môžeme byť svedkom podobnej situácia ako dnes, keď AMD kompenzuje túto situáciu lepšími cenami a často si v strednom a nižšom segmente drží lepší pomer cena a výkon. Na druhej strane bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou AMD navrch v časti GPU procesora. Aj keď sa grafickou časťou
procesora Intel v nadchádzajúcej generácii zlepší, nedokáže priamo konkurovať čipom, ktorých grafická časť priamo vychádza z výkonných herných GPU Radeon. Okrem výkonnostnej stránky GPU bude mať AMD nespornú prevahu aj z hľadiska grafických technológií (DirectX 11) a ovládačov.
Súčasná prevaha Intelu na poli CPU sa prejaví v druhej polovici roka 2011, keď sa dostane na trh 22 nm architektúra Ivy Bridge. Krátko po tom, ako AMD predstaví svoje prvé 32 nm CPU, mu teda Intel opäť zo stránky výrobného procesu trochu odskočí. Grafická časť v týchto CPU má už podporovať aj DirectX 11, ale na odpoveď, nakoľko bude vo výkone porovnateľná s grafickou časťou od AMD, si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. Architektúra Ivy Bridge prinesie menej noviniek ako Sandy Bridge (ktorá prináša napríklad novú inštrukčnú súpravu AVX), pričom ide vlastne o jej zmenšeninu na novom výrobnom procese. Intel sa drží vývojového cyklu tik-tak, pri ktorom najprv predstaví novú architektúru na zabehnutom výrobnom procese (tak) a tú v nadchádzajúcom cykle upraví s použitím menšieho výrobného procesu (tik). V minulosti sme tak boli svedkami konca Intel Pentium a prvých Intel Core na 65 nm (tik), predstavenia úplne novej architektúry Core2 (tak), následne prechodu na 45 nm v podobe Penryn (tik) a predstavenia úplne novej architektúry Nehalem (tak). Pokračovanie v tejto koncepcii sa premietlo do architektúr Westmere a v súčasnosti Sandy Bridge, na ktoré nadviaže Ivy Bridge a v ďalších rokoch potom Haswell a Rockwell.
Kompletnú verziu článku nájdete v aktuálnom, decembrovom vydaní PC REVUE >>
Zdroj: PCR Redakcia
Dĺžka:00:17:22
Dĺžka:00:25:58
Dĺžka:00:55:21
Dĺžka:00:07:11